PRÍRODNÁ MEDICÍNA Z VOĽNE RASTÚCICH RASTLÍN ORIENTOVANÁ NA OCHORENIA ŠTÍTNEJ ŽĽAZY

TELO A DUCH

Regenerácia tela & ducha

KASFERO PREMIUM 

V ZDRAVOM TELE ZDRAVÝ DUCH … A NAOPAK

…výpoveď duše telom – psychosomatika…

Pod pojmom psychosomatika si často lekári aj laici predstavujú najrôznejšie psychogénne poruchy. Pacienti takto označení sa tomu bránia, sú zneistení, či to neznamená, že po duševnej stránke nie sú v poriadku. Psychosomatika je spojená s predsudkami aj v mysli mnohých lekárov, ktorí niekedy označujú pacientov, u ktorých nenájdu žiadnu rýdzo telesnú alebo biochemickú poruchu, za neurotikov a simulantov. To však neznamená, že by si pacient svoje problémy vymýšľal. Dokonca to ani neznamená, že by človek musel mať viditeľné problémy v manželstve, v práci či v kontakte s inými ľuďmi. Problémom totiž môže byť pacient sám, to znamená, ako reaguje, čo je schopný zvládať a pod. U človeka vlastne nikdy neochorie primárne len duša alebo telo. Vždy ochorie celá bio-psycho-sociálna jednotka človeka. Aby nebola diagnostikovaná a liečená len duša bez tela alebo telo bez duše, ale celý človek, je potrebná lekárska veda zaoberajúca sa celou osobou, ktorá pacienta a jeho ochorenie vníma a rešpektuje v skutočnej komplexnosti a touto vedou je práve psychosomatika, ktorá skúma vzťahy a vzájomné pôsobenie medzi psyché (duševnou stránkou) a soma (telesnou stránkou). Zjednodušene sa to vysvetľuje tak, že človek reaguje na všetko holisticky (celostne), teda duševne aj telesneProblémy, s ktorými si hlava nevie poradiť, telo často rieši chorobou (somatizáciou). Somatizácia je potom v istom zmysle akousi ochranou psychiky. Cieľom psychosomatickej liečby je nájsť zdroj týchto problémov a obnoviť prirodzenú vnútornú rovnováhu, teda zdravie.  

Psychosomatická liečba je v niektorých krajinách Európy (napr. v Nemecku a Rakúsku) súčasťou poisťovňami hradenej zdravotnej starostlivosti a samostatným lekárskym odborom (oficiálny nadstavbový lekársky odbor), ktorý integruje vedecké poznatky klasickej západnej medicíny s princípmi moderných psychoterapeutických smerov.

Z pohľadu psychosomatiky sú všetky ochorenia psychosomatické – nie je choroba bez psychických príčin. Funguje to však aj opačne, telesné choroby majú vplyv na psychické funkcie.

V psychosomatike na chorobu pozerá nielen ako na poruchu štruktúry či funkcie orgánu, ale taktiež sa hľadajú súvislosti s psychickými, sociálnymi a duchovnými aspektami života konkrétneho človeka. Preto je psychosomatika schopná často pomôcť tam, kde bežná liečba, zameraná iba na odstránenie príznakov, zlyháva. Psychosomatika je pomerne pestrým súhrnom rôznych teoretických konceptov, ktoré majú spoločný bio-psycho-sociálny pohľad na zdravie. Podľa toho, aké východiská terapeut alebo terapeutické centrum uprednostňuje, sa líšia aj ponúkané spôsoby liečby. Niektoré centrá sú zamerané iba na klasickú psychoterapiu (psychoterapeutický rozhovor), iné kombinujú psychoterapiu s inými liečebnými postupmi, najčastejšie s fyzioterapiou, akupunktúrou , osteopatiou , homeopatiou , farmakoterapiou a pod. 

Každá emócia má v tele svoju fyziologickú spojitosť. Napríklad pri prežívaní hnevu stúpa náš krvný tlak, produkuje sa adrenalín a podobne. Každý emočný pohyb je zaznamenaný kdesi v našom tele. Ak sú emócie nesprávne zakódované a umiestnené do bludného kruhu, namiesto toho, aby boli správne rozpoznané, identifikované, zhodnotené a pochopené, môžu potom podnecovať somatické reakcie, a to v nevhodnom čase a niekedy dokonca v nebezpečnej forme. Telo tak stráca možnosť správne poznať a odkryť dané podnety a rozhodnúť sa, akú odpoveď na ne zvoliť. Emocionálny zážitok môže aktivovať, alebo naopak inhibovať funkciu všetkých orgánov. Na druhej strane, zdravé orgány sú schopné znovuobnoviť svoju normálnu funkciu, akonáhle emocionálny impulz skončí.  V situácii, v ktorej tento emocionálny impulz trvá dlho alebo keď sa vráti s mimoriadnou intenzitou, bude patofyziologická reakcia v danom orgáne pretrvávať. Predisponované orgány začnú vykazovať maladaptívne reakcie. To sa označuje ako behaviorálny aspekt (týkajúci sa správania) emócií, čo potláčame. Je tomu tak v dôsledku nesmierne zložitého sociálneho života, ktorý od nás vyžaduje kontrolu a potláčanie emocionálnych prejavov. Tak sa môže stať, že emócie sa dostanú nevhodnými cestami inam, než kde by mali byť. Než aby sa dostali kam patria, dostávajú sa vegetatívnym nervovým systémom k rôznym orgánom a tie potom ovplyvňujú. Potom jednotlivé príznaky neprežívame ako svoju súčasť a nezaoberáme sa nimi v súvislosti s našou životnou situáciou, s našimi emóciami či myšlienkovými konštrukciami nahradzujúcimi realitu, ale snažíme sa príznakov zbaviť ako niečoho chorého. Pozeráme sa na svoje telo ako na stroj a ak niečo nefunguje, nezamýšľame sa nad príčinou, ale čo najrýchlejšie vyhľadáme „opravára lekára“. V tomto prípade „opravár“ opravuje chorý orgán a nevníma človeka v svojej celistvosti. Samozrejme vzniká konflikt, väčšinou na nevedomej úrovni, medzi celistvosťou pacienta a jednostranným zameraním lekára len na orgánové postihnutie. To je v skutočnosti „Achilova päta západnej medicíny“ – ktorá vedie k neustálemu zvyšovaniu nákladov na liečbu.
 

“Neexistuje zdravá duša a choré telo, tak isto ako neexistuje chorá duša a zdravé telo.” 

Pridaj komentár

Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.

KASFERO ®
Copyright © 2014 KASFERO
UA-50715495-1